Dobrý zlý a zlý dobrý alebo iný uhol robí divy

Autor: Ladislav Michalka | 27.4.2013 o 23:33 | (upravené 20.3.2014 o 20:30) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  208x

Ľudia si nespočetne veľa krát robia názor o určitej situácií a o ľudoch po informáciách pochádzajúcich iba z jednej strany. Z takéhoto jednostraného uhľa pohľadu vzniká veľmi veľa nedorozumení, nie to iba v ľudských vzťahoch ale i v spoločnostiach. Neukvapujme sa preto hneď vyriecť svoj názor, aby sme si neskôr nehovorili "aký som bol ale..." Ako príklad takéhoto skreslenia vám prikladám tento môj, možno vymyslený, možno pravdivý, príbeh.

leslesautor

Príbeh 1:

 

Idem jedného jasného večera z vedľajšej dediny domov. Skrátim si cestu cez les? Ale áno, veď je jasno a budem to mať o nejakú pol hodinu rýchlejšie. Idem si teda tak krížom cez les, mesačné lúče prechádzajú cez koruny stromov. Už mám dobrú polovičku za sebou, les v tejto časti hústne, musím si dať pozor. Zrazu PRASK, PRASK! Šúcham sa po zadku, po chrbte, udieram sa o kamene. Kryjem si hlavu a po pár sekundách ostávam zakliesnený medzi skalami. "Kde to som? Čo sa to stalo?" pýtam sa, no nemá mi kto odpovedať. Skúšam si hlavu, či mi z nej tečie krv. Ruka je krvavá, motá sa mi hlava, je to zlé. Vlastne je to veľmi zlé, som uprostred lesa, nikto nevie kadiaľ som išiel, nikto ma tu teda nebude hľadať a do rána môžem byť už mŕtvy. Mobilný telefón nejavý náznak signálu, ono v tejto oblasti je celkovo zlý signál. Čo teraz? Skúšam sa pohnúť, no asi mám zlomenú nohu, nemôžem sa o ňu oprieť. Skúšam, no nejde to. Nedostanem sa odtiaľto. Už mi ostáva jedine prebehnúť myšlienkami svoj celý život a porozmýšlať, čo by som chcel ešte stihnúť ale nestihnem. Ale v tom momente, začujem slabé praskanie, akoby kroky človeka. Zaradujem sa. Kričím: "Halóóó! Halóóó! Tu som, dole! Pomóóóc!" Kroky sa zrýchlia a zosilnejú. Nedokážem sa poriadne pozrieť hore, no kričím stále ďalej: "Pomóóóc! Pomôžte mi!" No odrazu začujem ako osoba uteká preč. Nerozumiem tomu, ako to? Veď to bola moja jediná šanca, veď ja teraz zomriem. Prečo mi nepomohol? Prečo utiekol? To už naozaj tu nie je žiadneho dobrého človeka? Doprdele! Debil! Hajzel! Doriti! Toto nie je možné. Ja tu naozaj zomriem. "Zdochnem tu! Hajzel, bodaj by sa to aj tebe stalo!"...

Príbeh 2:

 

Predstavte si jedného z tých skromných mladých mužov, ktorých keď niekto o niečo poprosí, tak odloží i svoju robotu a príde pomôcť. Predstavte si skoro tridsiatnika, chudého muža, ktorý sa stále len usmieva, lebo sa jeho rodinka rozrásla pred pár mesiacmi o dcérku. Áno, hrdý tatko sa chváli jej fotkou všade kade chodí. Jedného letného dňa ho poprosí teta, stará mamina kamarátka, či by sa nepozrel na jej krb v obyvačke, lebo prestal fungovať, nehorí v ňom dobre a iba to dymí. Po práci, už skoro večer teda príde k tejto tete a skúša zistiť, kde je problém. Vyzerá to, že sopúchy sú čisté, aj komínové teleso, ale komín naozaj nemá ťah. Skúša teda vyliezť na strechu, aby sa pozrel, či nie je chyba niekde tam. A aha! Na komíne si spravil nejaký vták hniezdo. Príde opatrne k nemu, našťastie tam nie sú žiadne vajíčka. Môže ho teda dať dole a očístí komín. Zlezie dole a ukazuje tete: "Aha teta, toto ste mali na komíne! Nebojte, už by to malo byť v poriadku." Vyskúšajú teda zapáliť papier v krbe a hneď je poznať rozdiel. Komín funguje ako má. Teta celá rada, že jej mladý muž pomohol. Zabalí mu koláče a ovocie, poďakuje sa a pozdraví jeho rodinku. Trochu sa zarosprávajú a zrazu sa už aj stmieva. Poďakuje za koláče a ovocie a vyberie sa domov. Chce stihnúť ešte svoju malú dcérku hore, tak sa rozhodne ísť cez les, je to kratšie. Prechádza polom, volá ešte manželke: "Už som na ceste domov, za chvíľku sa uvidíme." Vchádza teda do lesa, po lesných chodníkoch prechádza lesom. Zrazu započuje kryk. Započúva sa. "Pomóóóc!" niekto kričí. Beží teda k miestu, odkiaľ vychádza kryk. Na zemi vidí polámané haluze, v nich dieru. Čupne si bližšie, zbadá trhlinu v zemi. Vyzerá to ako jaskyňa, ale veľmi úzska. Dole zbadá postavu, na skalách je veľa krvy. Človeku dole nie je ani veľmi rozumieť, je to skôr rev. Rozhodne sa teda zavolať sanitku. Vytočí číslo, no nemá signál. Kričí dole: "Zachránim vás! Zavolám sanitku! Hneď som tu, vydržte!" Osoba dole stále kričí, nie je jasné či rozumie. Uteká teda lesom k miestu kde nie je taký hustý, kde preniká svetlo. "Hádam tam bude signál" pomyslí si. Už je pomerne blízsko, už je celkom vidno i mesačné lúče. Pozerá na telefón, signál ešte stále nemá. Uteká teda ďalej, no zrazu z nenazdajky sa pod ním prepadne hlina a padá do rokliny. Do podobnej rokliny v skalách, v akej bola osoba, ktorej chcel zavolať pomoc. Rukami sa snaží zabrzdiť svoj pád, no jedna vyčnievajúca skala mu rozráža hlavu. Upadá do bezvedomia. Jeho telo tam leží bez pohybu. Nastalo ticho...

Príbeh 3

Na nočnú službu v dispečingu volá mladá žena. Jej manžel neprišiel domov a na mobil sa nedá dovolať. Nestáva sa aby sa mu nemohla dovolať alebo aby sa jej neozval, že príde neskôr. Žena sa rozplakala: "Určite sa mu niečo zlé stalo, prosím nájdite ho a zachránte mi ho..."


Ponaučenie: Nie vždy je ten zlý, naozaj ten zlý.

 

PS: Zopár doplňujúcich informácií: Osoba v príbehu jedna išla z krčmy, kde si vypila pár borovičiek, preto spadla. Osoba číslo 2 spadla, lebo sa snažila čo najrýchlejšie naisť pomoc pre osobu číslo jedna (a zlé jazyky by mohli povedať, že kvôli tomu prekliatiu). Príbeh končí smrťov obidvoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?